EuroTrip 2011

Autor: Martin Funiak | 1.9.2011 o 11:31 | (upravené 1.9.2011 o 12:25) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  997x

Tento, už druhý ročník Eurotripu KDMS sa líšil oproti minulému roku napríklad tým, že sme vyrazili načas. Ráno okolo deviatej sme vyšli z Banskej Bystrice. Bratislavčania už boli s nami a Východniari nás čakali v Spišskej Kapitule spolu s pánom biskupom Tondrom. Cesta bola upršaná a ubehla rýchlo. V Spišskej kapitule nás čakal dokonca aj štáb STV. Ďalší rozdiel oproti minulému roku bol v zostave – 15 ľudí: Mexo, Livka, Funko, Zuzka, Peťo, Tinka, Jožko, Lukáš, Bajla, Lajtík, Matúš, Lukáš, Braňo, Andrej a Čalky. Natočili sme rozhovor pre STV, odfotili sa s biskupom Tondrom pre TASR a vyrazili sme do Berlína, našej prvej zastávky. Celý čas počas cesty pršalo. Zastavili sme na odpočívadle pred Berlínom a v daždi sme si rozložili stany, zatancovali si pri Mumford and Sons a šli spať.

Nočný Petrohrad! хорошоNočný Petrohrad! хорошоLukas Macko

 

Prvý deň – Berlín -> Kodaň

Prebudenie do tohto dňa bolo nepríjemné, mokrý vankúš, mokrý spacák, mokrá hlava, mokrý stan a tak ďalej. Čím skôr sme odpočívadlo opustili a prešli zvyšné kilometre do  Berlína. V Berlíne pre zmenu pršalo. Pozreli sme si Berlínsky múr, pomník obetiam fašizmu a Brandenburgskú bránu. Jungen Union - to je názov organizácie v Nemecku, ktorá je podobná KDMS, a ktorú sme v Berlíne navštívili. Síce sme ich prekvapili, ale stihli sa pripraviť a v zasadačke nás čakali minerálky a pre každého nejaké prezenty. Privítali nás veľmi milo a konverzovali sme v angličtine. Najskôr sme sa predstavovali a potom povymieňali dojmy a skúsenosti ohľadom práce dobrovoľníka a organizácie hnutia ako je napríklad KDMS alebo Jungen Union. Nakoniec spoločná fotka a mohli sme vyraziť do Kodane.

Cesta viedla cez ostrovy a krásne mosty, ktoré tie ostrovy spájajú. Za takým jedným mostom sme spali na odpočívadle hneď pri mori. Samozrejme treba dodať, že pršalo.

Druhý deň – Kodaň -> Stockholm

Ranná hygiena a raňajky a vyrazili sme do Kodane. Chytili sme aj menšie zápchy, myslím na tej ceste, len tak si stojíme v kolóne a Peťo zrazu klope na okienko zvonku :D . V Kodani sme to zaparkovali pri centre a šli sme sa túlať uličkami. Prišli sme na námestie, kde sme si zatancovali na video tradične ako minulý rok. Na námestí samozrejme nechýbali artisti a jeden trik nás aj zaujal. Chlap si zavolal dievča z davu a posadil ju na stoličku a potom si ju vyložil na bradu, kde mal takú ružovú handru. Ďalej sme obišli celý ostrov, videli sme kanále, nádvorie paláca, záhrady, fontány, námestie s krásnymi fotkami. Taktiež sme navštívili obchod s legom. Posledná vec v Kodani, ktorú sme chceli vidieť bola Morská Panna. Odviezli sme sa ku nej na kraj mesta, odfotili sme sa a šli sme cestou do Štokholmu.

Tento večer sme našli luxusné odpočívadlo, s altánkom, WC a v lese. Dôležité pre náš bolo tiež to, že nepršalo. Večer sme si pustili hudbu a bavili sa.

Tretí deň – Štokholm

Ráno sme sa pomaly pozbierali a došli sme do Štokholmu. Svietilo slnko a to bol super pocit! Tak sme sa chopili šance a hneď sme sa aj poniektorí okúpali v jazere pred Štokholmom. Štokholm je krásne mesto. Najskôr sme sa ako správni „paštikári“ najedli pri autách na chodníku a potom sme vyrazili do centra. Tam sme prešli uličky, námestia, boli sme v pravoslávnom kostole, pretože katolícky sme nenašli. Prešli sme ďalšie námestia, videli sme striedanie stráží, Matúš si kúpil lesný roh a prsteň Ragnarak. Chvíľu v centre sme ešte strávili na moste, kde bol chlap, ktorý hral na pohárikoch s vodou dve pesničky dookola. Z centra sme šli ešte ku pobrežiu, kde bol krásny kostol (múzeum) a Lajtík si zaplával, aj keď nie vďaka vlastnému pričineniu. Potom sme autami prešli na druhú stranu mesta, odkiaľ sme nasledujúci deň ráno o 6:50 mali ísť trajektom do Turku. Pozreli sme si ako to funguje s checkin-om, nalodením a šli sme hľadať miesto na spanie. Cestou sme nakúpili pár kíl mäsa a potraviny. Našli sme skvelé miesto priamo v Štokholme, kde sme tiež grilovali a hlavne sme šli skoro spať.

Štvrtý deň – Štokholm -> Turku

Ráno sme vstávali okolo piatej. Prekvapivo rýchlo sme to zvládli a takisto rýchlo sme zvládli aj Check-in a nalodenie na trajekt. Šoféri išli na autách osobitne a zvyšok šiel cez halu, niečo ako terminál na letisku. Trajekt bol obrovský, mal 12 poschodí, reštaurácie, bary, bazény, saunu, obchody, 2 poschodia z autami a poschodia s kajutami. Mali sme problém, lebo sme sa chceli osprchovať, a keďže sme mali miesta na palube, tak sme sprchu nemali k dispozícii. Ako správny Slováci sme vyriešili tento problém tak, že sme si kúpili jednu kajutu, kde sme sa všetci osprchovali a odložili veci. Na lodi sme spali, nakupovali, jedli, surfovali na internete, boli hore na palube a užívali si vietor a zábradlie. Zažili sme aj koncert gitaristu – speváka v jednom z barov. Dvanásť hodín cesty bolo naozaj dosť veľa. Ku koncu sme už len čakali kedy dorazíme do Turku.

Dočkali sme sa a vylodili sme sa v autách von z trajektu. Hneď pred trajektom sme pomohli našim kamarátom – černochom na dodávke naštartovať motor. Oni si zabudli vypnúť svetlá počas plavby a my sme aspoň využili štartovacie káble.

V Turku sme išli najskôr na nákup a potom sme to odparkovali v centre na kraji námestia. Odtiaľ sme šli do kopca ku múzeu, kde sme tancovali. Potom sme šli popri rieke s veľkými kačkami, kde Lajtík zas plával. Videli sme ďalší krásny kostol, kde bola nebojácna veverička. Spali sme na odpočívadle a znovu sme grilovali a bavili sa.

Piaty deň - Helsinky -> Ruská hranica

Ráno sme šli do Helsínk, kde sme sa stretli so skvelými babami s nízko prahového zariadenia. Zistili sme prečo dávajú viac písmeniek za sebou, dostali sme mapu a Anna Tiitinen nám predstavila ich organizáciu a rozdali materiály a to sme ich tiež zaskočili. V meste sme začali prehliadku na námestí s krásnym veľkým bielym kostolom, kde sme tancovali. Odtiaľ sme šli na trhy kde sme kúpili suveníry, prípadne zeleninu. Hneď vedľa trhu bola zastávka lode, ktorá premávala medzi Helsinkami a Suomelinnou. Suomenlinna je ostrov pri Helsinkách. Bolo na ňom krásne. Pláže, múzeá, krásne hradby, skaly, obrovské delá, výhľady a konečne to bola aspoň jedna atrakcia, kam sme šli. Loďka nás odviezla naspäť do Helsínk, kde sme išli na pláž. Tam sme sa kúpali, bolo tam aj dosť ľudí naokolo, dokonca aj beachvolejbalový turnaj.  Skupinka, ktorá sa nekúpala bola pozrieť Church in the Rock, kostol v skale, kde bol akurát nácvik nejakej fínskej hry. Od tej pláže sme šli hneď ďalej, aby sme čím skôr boli pri Ruských hraniciach a mohli tam spať. To bol menší problém, nemali sme ani ako kúpať v jazerách a ani miesto na spanie sme nevedeli nájsť, tak sme to spontánne vyriešili tak, že sme spali na takom skromnom odpočívadle.

Šiesty deň – Rusko

Ráno sme vyrazili pomerne skoro, ale aj tak nám to nebolo nič platné. Čím bližšie sme boli pri Rusku, tým horšie boli cesty. Hranice boli pre nás veľmi nepríjemným zážitkom, preto napíšem len toľko, že sme tam strávili 5 hodín. Mali sme vybavené víza, vypisovali sme každý jeden ďalšie tlačivá a šoféri minimálne tri pre obidve autá. Napriek tomu, že všetko sa zdalo byť fajn z našej strany, tak zo strany zamestnancov a vojakov to bolo maximálne neorganizované, neprofesionálne, nezvládnuté a neskôr nezmyselné, hrubé a hlúpe. Píšem to preto, že si nás vzali bokom do garáže, kde sme vybalili úplne všetky veci, čo si bežný človek nevie predstaviť toľko batožín ani. Taká kontrola by bola regulérna, ale nie to, čo oni robili s nami, zdržali nás päť hodín, baby boli úplne vystrašené, nikto z nich nevedel iný jazyk ako ruský, prehľadávali batožiny, autá so psom (pes na kožených sedačkách v Mercedese) a podobne. Už sa nad tým netreba rozplývať, len chcem dať radu všetkým, čo by chceli ísť autom do Ruska. Pokiaľ sa chcete stretnúť s ľuďmi, ktorí pohŕdajú Vami, Vašim časom, Vašim majetkom a Vašimi nervami, tak si to užite.

Cesta do Petrohradu nebola o nič lepšia. Cesty bez čiar, rozbité, zápchy na nich a v Petrohrade už fakt maximálne zápchy a jazdenie štýlom ako v Taliansku. Obité žiguliaky, lady a volgy a 90 namiesto 50 v meste.

Musím však priznať, že Petrohrad je krásne mesto. Mali sme tam prísť ráno a prišli sme tam okolo ôsmej, deviatej večer. Potom sme sa ani nečudovali keď sme šli preč o tretej. Každý jeden člen našej skupiny bol za to, aby sme šli z Ruska hneď preč a nespali v Petrohrade.

V Petrohrade sme videli opevnenia s kostolom, plážou, kde sa kúpali bezdomovci a krásnym výhľadom na nábrežie. Autami sme sa prepravili ku vojnovej lodi, kde sme si zatancovali, a tancovali sme tiež na krásnom veľkom námestí kde nám hral záhadný chlapík na saxofóne. Ďalej sme išli pozrieť cibuľkový chrám a nakoniec sme si pozreli dvíhanie mostov a išli sme preč.

Siedmy deň – Talin -> Riga

Celú noc sme cestovali a ráno sme sa zobudili spolu so šoférmi na ceste už pri hraniciach. Nimi sme prešli tento krát asi 60 krát rýchlejšie a nemohli sme vynechať tax-free obchod. Estónsko si nás získalo hneď ráno! Navštívili sme pláž, kde sa aj podaktorí dobrovoľne kúpali. Bolo to krásne, pretože bol práve východ slnka. Do Tallinnu sme prišli skoro. Šoféri ostali spať v autách a my sme šli do centra. Ráno sme si hneď dali konečne normálnu stravu v krásnej kaviarničke – kávičku a toasty. Poniektorí si dali vajíčka so slaninkou. Potom sme sa prešli týmto krásnym mestom, kúpili suveníry, boli v kostoloch a na obed sme šli do skvelej reštaurácie. Mali tam skvelý systém – na jedenie mali pastu, pizzu a to všetko za fakt skvelé ceny, najskôr každý kto vstúpil dnu dostal kartu (s čipom) potom si vybral z menu čo chcel, šiel ku pultu a povedal, čo chce. Pri pulte mu dali do ruky pager, ktorý zapípa, keď bude jedlo hotové a na kartu pridali to jedlo. Pri stole mal každý bylinky, ktoré si mohol natrhať do jedla – bazalku, oregano, pri pulte ste sa mohli obslúžiť a dať si chilli, cesnak a podobné veci. Pre pochopenie dodám, že ceny za pizzu boli od 4,5 do 6,5 €. Poobede sme sa už len chvíľu potúlali mesto a vyrazili sme do Rigy. Tam nás čakali kamaráti – Liga a Arnis, ktorí nám vybavili „ubytko“ v hosteli blízko centra Rigy. Hostel bol v pohode, vybalili sme si veci a išli sme s Arnisom a Ligou. Boli úplne skvelí, povodili nás po podnikoch až sme jeden voľný našli, tam sme si dali pivko a fajnú varenú večeru. Potom sme šli trochu neskoro spať.

Ôsmy deň – Riga -> Hora Krížov

Ráno sme šli na raňajky do super podniku, kde bol veľký výber. Ďalej sme šli na nákupné centrum, z ktorého bol pekný výhľad. Potom sme prechádzali mestom, po námestiach a Liga nám vravela príbehy, ktoré sa ku týmto miestam viažu. Na Nórskom konzuláte sme napísali odkazy ľuďom do Nórska, kde sa nedávno stala tragédia. Liga s Arnisom potom odišli a my sme šli na pivko a kúpiť suveníry. Potom ešte obed znovu v tom podniku, kde sme boli ráno, išli sme si zbaliť veci do áut z hostela a vyrazili sme smerom do Poľska. Mali sme pred sebou dlhú cestu. Cestou sme sa ešte v Lotyšsku zastavili na rozlúčku s morom. Tam sme sa kúpali, alebo lepšie povedané chodili po mori, lebo asi tak 500m tam bola hĺbka po pás. Tak sme sa zabavili svojským spôsobom a obhadzovali sme sa blatom. Niekto by si myslel, že sme prevážali nadrozmerný náklad, ale to boli len Matúšove plavky zavesené na zadných dverách. Pred hranicou s Litvou nás zastavili policajti, respektíve jeden policajt. Chlapík nám ukázal, že nameral 86 km/h v dedine, značka konca dedina bola na dohľad. Peťo sa s ním rozprával a zistil, že pán policajt nevie kde je Slovensko. Potom mal ísť zaplatiť pokutu ku nim do auta a keďže šiel von z auta cez vozovku tak si dal reflexnú vestu, čím pána policajta tak dojal, že ani nemusel nič platiť. Tma nás zastihla pri Hore Krížov, už v Litve. Tam sme prespali na parkovisku.

Deviaty deň – Hora krížov -> Lodž

Ráno sme skoro vstali a šli sme si pozrieť horu krížov. Je to krásne miesto, ktoré v nás zanechalo pekné dojmy. Odtiaľ sme šli do Lodžu, kde sme mali prespať v hoteli. Celý deň, t.j. od nejakej deviatej do ôsmej večer sme cestovali v aute. Cestou sme zažili opäť vtipného policajta, obiehali sme naraz dva kamióny a pred nimi ešte auto z autoškoly a na 50-ke sme šli asi 90 a on na nás zamieril radarom(ručným) ale už nás proste nestíhal zastaviť tak len pohrozil ukazovákom a my sme so smiechom šli ďalej. Väčšinu ľudí, okrem Livky pobavil Peťo keď Sprinterom prešiel Livkinu čínu, ktorá zrejme vypadla z auta. Pár krát nás sklamala navigácia, pár krát poľské mosty ale došli sme. . Hotel bol pekný a aj lacný. O deviatej sme vyrazili a najskôr sme sa najedli v podniku Chlopskie Jadlo. Spokojný s obsluhou sme veľmi neboli ale jedlo bolo v pohode. Odtiaľ sme šli aj s našimi poľskými kamarátmi do ich kancelárií. Tam sme mali prichystané občerstvenie a hrali sme s nimi hry a bavili sme sa. Niektorí dlhšie a intenzívnejšie a niektorí šli spať.

Desiaty deň – Lodž -> Spišská Kapitula

Ráno sme sa pred desiatou, už po raňajkách stretli pri recepcii a šli znovu do kancelárie ku nim, kde nám Blanka povedala niečo o sebe a o tom, čo robia a dali nám skvelé materiály. Znovu sme sa hrali hry a ku tancovaniu sme dokonca mali vtipné kostýmy, ktoré nám rozdali. O jednej sme šli na omšu a po nej sme sa s Blankou rozlúčili a čím skôr sme sa zbalili aby sme vyrazili na cestu na Slovensko.

Cesta ubehla rýchlo, teda aspoň nám v menšom aute, ktorý sme diskutovali o Eurotripe, ľuďoch a plánoch.  Dorazili sme o hodinku neskôr ako sme mali, no aj napriek tomu nás čakal teplý guláš. Najedli sme sa a potom sme sa do neskorej noci rozprávali a zabávali.

 

Posledný deň - Spišská Kapitula -> BB

 

Ráno sme vstali a zistili, že raňajky („švédske“ stoly) v Spišskej Kapitule boli lepšie ako tie v Poľskom hoteli. Po raňajkách nasledovalo hodnotenie a taká spätná väzba pre Braňa s Peťom. Bolo to kreatívne, konštruktívne a zaujímavé zdieľanie názorov. Okolo desiatej sme chceli vyraziť, ale zistili sme, že Sprinter nejde naštartovať. Znovu sme použili štartovacie káble a po dlhšom čase motor nabehol. Cesta domov viedla najskôr cez Spišskú Novú Ves, kde vystúpili Jožko, Lukáš a Andrej.

Nakoniec sme došli do Banskej Bystrice a tam vystúpil a prestúpil na iné vozidlá zvyšok našej skupiny.

Tak, toto bol Eurotrip 2011 a už teraz sa všetci tešíme na budúci rok!

 

M.F.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?